V predošlých dieloch poviedkového workshopu sme si ukázali, ako by mala vyzerať technická a obsahová stránka. V tretej časti sa budeme venovať jednotlivým žánrom. Samotnú tvorbu možno rozdeliť na štyri základné žánre: mikropoviedku, poviedku, novelu a román.

Mikropoviedka:
Mikropoviedku možno definovať ako krátky útvar. Charakteristická je predovšetkým tým, že na jej konci býva pointa. Postavy a dej ostávaju v úzadí ako podklad, ktorý má doviesť čitateľa k samotnej pointe. Za mikropoviedku možno považovať dielo, ktoré nepresiahne 7200 znakov, čo sú štyri normostrany. Patrí medzi náročné žánre, pretože autor má malý priestor na svoju realizáciu.

Poviedka:

Poviedka patrí medzi najčastejší a najpoužívanejší žáner v literatúre. Svojim rozsahom (10 až 15 normostran) poskytuje autorovi dostatok priestoru na to, aby mohol rozvinúť dej a postavy. Avšak rozvíja sa iba hlavná dejová línia (len jeden príbeh) a hlavná postava. Charakteristikými znakmi poviedky sú časová a často aj miestna neurčenosť a minimálny výskyt hrdinov a fantastických motívov.

Novela:

Patrí medzi literárny žáner stredného rozsahu. Oproti poviedke poskytuje autorovi viac priestoru, čo mu umožňuje hlbšie rozvinúť dejovú líniu a hlavné postavy. Novela rovnako ako poviedka obsahuje iba jednu dejovú líniu, avšak kým pri poviedke ide iba oj jeden príbeh, novela opisuje súbor udalostí. 

Román:

Vyznačuje sa pružnou kompozíciou, ktorá umožňuje zachytiť rozsiahlu oblasť javov a udalostí, spoločenských vzťahov a psychologických situácií. Od novely a poviedky sa odlišuje tým, že sa dej zložito rozvetvuje a popri hlavnom motíve rozvíja veľa vedľajších motívov. Obyčajne zobrazuje dlhšie časové rozpätie a široký okruh životných javov a ide teda aj fyzicky o dlhú knihu. Spojením viacerých románov vznikajú dilógie, trilógie alebo románové cykly.