V prvej časti sme si povedali zopár základných rád, ako sa vyhnúť predovšetkým technickým chybám, a dnes si povieme kde si dať pozor v obsahovej časti poviedky. Ako som spomínal technické zvládnutie je veľmi dôležité, ale dobrá poviedka musí mať dobrý základ.

Žeby koniec?:

- problémom často býva, že máme v hlave veľkú myšlienku, nápad, ktorý z nás spraví druhého Tolkiena. Rýchlo sa púšťame do písania, avšak po pár stranách múza zmizne, a preto nevieme ako to celé ukončiť. Mnoho autorov sa uberá cestou rýchleho konca, kedy sa snažia čo najrýchlejšie poviedku ukončiť, čo nie je vždy najlepšie riešenie. Znižuje to jej kvalitu a takéto useknutie poviedky často porušuje celú logickú stavbu poviedky, takže koniec vyzerá skôr komicky ako hodnoverne.

- na druhej strane rýchly a nečakaný koniec môže milo prekvapiť, ale na to treba už určitý talent.

Riešenie:

- niekedy je možné sa takémuto „pokazeniu“ poviedky vyhnúť jednoducho tým, že ju odložíme, kým nás znovu nenakopne múza. Je vždy lepšie písať poviedku dlhší čas (povedal by som dokonca, že s niektorými poviedkami to je ako s vínom), než ju čo najskôr ukončiť na úkor jej kvality.

- nežidanému rýchlemu koncu poviedky sa dá predísť tým, že autor má od začiatku písania jasnú predstavu o tom, akým smerom sa jeho dielo bude uberať a ako skončí. Preto je dôležité pred písaním poviedky, si rozpísať bodovú osnovu celého diela. Autor tak má prehľad o tom, odkiaľ a kam má v písaní smerovať, a nemusí narýchlo meniť koncepciu poviedky, a hlavne sa dopracuje ku koncu, ktorý si na začiatku stanovil.

- taktiež nie je dobré narýchlo ukončiť poviedku, len aby sme stihli termín súťaže. Lepšie je poviedku svedomito dokončiť, a prípadne ju poslať do inej súťaže alebo publikovať niekde inde. Dôsledne napísaná a dokončená poviedka má väčšie šance na úspech u čitateľa (porotcu súťaže), ako poviedka, ktorá je narýchlo napísaná, len aby autor stihol nejaký termín.

Som autor alebo hlavný hrdina?:

- odosobnenie  sa od textu. To je problém, ktorý má pomerne veľa autorov, ktorí píšu v prvej osobe. Totiž tým, že sú priamo zainteresovaný do deja, v mysli im víria myšlienky a predstavy, ktoré dopĺňajú dej poviedky, avšak ich nedajú na papier, takže čitateľ si ich nemá ako domyslieť.

Riešenie:

- najúčinnejším riešením je beta-read. Nezainteresovaná osoba, ktoré vie o poviedke (jej deji) čo najmenej, si všimne skôr nezrovnalosti, ktoré autor môže prehliadnuť (alebo ich nemusí považovať za vážne).

Gradácia deja:
- tento pojem poznáme všetky zo základnej školy, avšak nie každý mu vo svojich dielach venujeme dostatok pozornosti.

- gradácia deja je základom každej dobrej poviedky. Rozhoduje o tom, ako čitateľ poviedku vníma a hlavne ho núti dočítať dielo do konca.

- súvísi predovšetkým so samotnou stavbou poviedku. V základe si ju možno rozdeliť na tri časti – úvod, jadro a záver. Ak chceme dodržať postupnosť gradácie, v úvode načrtneme zápletku, prípadne smer, ktorým sa poviedka má uberať. V jadre, ktoré by malo tvoriť podstatnú časť je potrebné umocniť záujem čitateľa – predovšetkým ho udržať v napätí a to tím, že budeme stupňovať gradáciu. Záver je koniec poviedky, v ktorom všetko predošlé musí do seba zapadnúť a poviedka by mala skončiť tak, ako tomu predchádzal úvod a jadro.

Pointa, myšlienka poviedky:

- je vyvrcholením celého diela. To, k čomu po celý čas pri písaní poviedky smerujeme. Každá dobrá poviedka, ktorá chce uspieť v súťaži by mala v závere priniesť určitú myšlienku, pointu, ktorá dá celému dielu zmysel. Vo fantasy je to väčšinou víťazstvo dobra nad zlom, avšak možností je veľa.

- pointa však nemusí zákonite prísť až na konci poviedky. Môže byť definovaná už v samotnom úvode, avšak potom musí autor pracovať s textom tak, aby udržal pozornosť čitateľa aj napriek tomu, že ten vie ako celá poviedka dopadne (ako to bolo napríklad vo filme Memento)

- v dlhších dielach a poviedkach je možné pointu ukryť za rozsiahlejší a prepracovanejší dej, ktorý nakoniec vyznie ako podstata celého diela. Avšak pri mikropoviedkach je pointa základom úspechu.