Čisté Dieťa
Po prázdnej ulici kráčala postava, zahalená v tmavom plášti. Hustý dážď sprevádzal každý jej krok, neomylne smerujúci k svojmu cieľu. Chabé pouličné osvetlenie a vyblednuté reklamné pútače, dokresľovali ponurú atmosféru mesta.
Muž vošiel do jedného z podnikov. Za dverami stáli dvaja chlapi. Každý za opaskom zbraň a tupý výraz v tvári. Pohľad, ktorý nepovie veľa, ale stačí na to, aby každý pochopil, čo sa od neho očakáva. Nastalo krátke ticho.
Odovzdal im svoje zbrane. Dve pištole, paralyzér a malú pušku so spílenou hlavňou. Slušná výbava na niekoho, kto sa chce zabaviť v bare. Nevyhnutnosť pre tých, čo chcú prežiť na Pandore.
Obzrel si miestnosť. Niekoľko mužov pri bare sledovalo sporo odeté barmanky. Stoly boli prevažne plné. Skutočná smotánka toho najhoršieho, čo tvorí spoločnosť. Zopár známych tvárí, ktoré by niektorí ľudia radi videli odpočívať v cryobunke väzenia. A iní zase voľne poletovať vesmírom.
Podišiel k baru a objednal si. Ako vždy pivo, fľaškové a neotvorené. Menšie riziko, že sa ho pokúsi niekto otráviť alebo zdrogovať. Z plášťa stekali na podlahu posledné kvapky vody. Vyzeral ako kriminálnik, ktorý hľadá úkryt pred zákonom. Dokonale zapadol do miestnej komunity.
Vrchnák odhodil na zem a doprial si poriadny dúšok. Možno posledný, tak nech stojí za to. Pri jeho povolaní je riziko každodenným chlebom a smrť bližšia ako milenka. Prázdnu fľašu položil na bar a odišiel.
Predieral sa pomedzi stoly a smeroval k schodom. Pri nich ho zastavili dvaja chlapi. Rovnakí ako pri vchode, avšak v luxusných oblekoch. Vyššie poschodie, vyššia spoločnosť.
Podal im kartu. Jeden z chlapov ju vzal a hodil do terminálu. Na obrazovke sa objavilo zopár čísel. Meno a výška konta. Štvrť milióna kreditov. Viac netreba; na priepustku to stačí.
Kráčal po schodoch hore. Obyčajné kovové, najlepšie roky už mali dávno za sebou. Človek by povedal, že v takej pokrokovej spoločnosti by mali na lepšie. Otvoril dvere na konci a ocitol sa v inom svete.
Luxusne zariadený bar, za ktorým stáli šarmantné barmanky. Vyzeralo to, akoby sa dostal z kanála do päťhviezdičkového kasína. Stoly plne obsadené. Honosná spoločnosť zlodejov a vrahov, ktorí sem prišli utratiť svoje ťažko zarobené kredity.
Znovu si objednal, rovnako ako dole. Tentoraz čapované. Tu sa nemusel báť, že by ho niekto chcel otráviť. Vrah je vždy iba vrahom, ale tu hore sa platí za luxus, a ten má svoje pravidlá. Žiadne vraždy v podniku, žiadne násilie na parkete.
Sadol si na barovú stoličku a otočil sa smerom k pódiu. Živá kapela hrala nie príliš prívetivú hudbu, pripomínajúcu rachot motora. To však určite nikomu nevadilo. Každý sem prišiel za iným účelom. Obchod, potešenie, úkryt. Nič iné tu nik nehľadal.
Na pódium prišla speváčka. Dlhé vlnité vlasy jej siahali po holé plecia. Krvavočervené šaty zvýrazňovali krivky dokonalého tela. Tvár príjemná, no ničím výnimočná. Privítal ju búrlivý potlesk, ktorý vzápätí zanikol v bežnej vrave. Chvíľu počúval jej spev. Vedel, ako zapadnúť do davu, aby nevzbudil pozornosť, kým to nebolo súčasťou jeho plánu.
Rozhliadol sa po miestnosti. Postarší muž v spoločnosti dvoch dám, v plnom prúde nevinnej zábavy. Pre neho iba ďalší prípad.
Vykročil tým smerom. Pomaly, nemal sa kam ponáhľať. Jeho obeť nič netušila. Ako každý si myslel, že tu bude v bezpečí. Chlapi dole predsa každého prehľadajú, takže tu hore mu nič nehrozí. Zastal pred rohovým stolom.
„Slečny, večer sa skončil. Pán je na odchode.“
„Čo to má znamenať? Vypadni skôr, ako na teba zavolám ochranku. Ak chceš ženu, choď pri bar a pýtaj si Rose. Tá ti dohodí, akú budeš chcieť.“
„Dnes večer mám skôr chuť na chlapa, a teraz vypadnite!“
Ženy vstali od stola a ponáhľali sa preč. Scéna neostala bez povšimnutia. Každý v bare upieral zrak na dvojicu chlapov. Muži z ochranky sa postavili zo stoličiek, ale nechystali sa zasiahnuť. Kredity, ktoré dostali pri vstupe, zaručili ich nestrannosť.
„Čo odo mňa chceš? A kto si? V živote som ťa nevidel.“
„Teba! Asym Karaus, android skupiny PH-5, si zatknutý za porušenie zákona o voľnom pohybe androidov. A nesnaž sa klásť odpor.“ Poslednú vetu povedal s úsmevom na tvári, dúfajúc, že sa stane opak.
Android chvíľu váhal. Nakoniec vstal. Pomaly podišiel k chlapovi v plášti. Vyzeralo to, akoby sa chcel dobrovoľne vzdať. Bolo to iba zdanie. Mihnutím oka dal pokyn svojim kumpánom, ktorí zozadu skočili po lovcovi a zrazili ho k zemi. Android neváhal a rozbehol sa k zadnému východu.
Lovec si vyzliekol plášť, čím sa zbavil svojich protivníkov. Na chrbte mu visela druhá brokovnica, ktorú mu vyhadzovači nechali. Je dobré mať známosti na tých správnych miestach.
Vyskočil na nohy a rozbehol sa za androidom, ktorý sa snažil otvoriť zamknuté dvere. Pravou rukou ho chytil za golier hrubej vesty a vyhodil ho von oknom, cez ktoré prenikol dnu studený vietor a kvapky dažďa. Jedna z výhod kybernetickej ruky. Sila, ktorej sa nemôže rovnať žiaden človek.
Muž vyskočil na stôl a cez rozbité okno prešiel na malý balkón. Pod ním na zemi ležal android, ktorý sa práve snažil postaviť, aby mohol utiecť.
Lovec neváhal a skočil za ním. Karaus už stál na nohách, ale bol bez šance. Muž si zložil z chrbta brokovnicu a trikrát po ňom vystrelil. Všetky rany trafili svoj cieľ a elektrické broky paralyzovali obeť.
Zmietajúci sa android ležal na zemi. Lovec podišiel k nemu a vypálil ďalšie dve rany. Po pár sekundách sa telo prestalo hýbať. Práca bola hotová.
eFantázia vol. 02
Antológia sci-fi poviedok slovenských autorov – z ročníkov 2011 a 2012 najprestížnejšej slovenskej fantastickej literárnej súťaže Cena Fantázie. S novou poviedkou prichádza „guru“ slovenskej hard sci-fi konca 90-tych rokov, Anton Stiffel. Dostane sa posledný žijúci človek zo Zeme, zasiahnutej apokalypsou? Prečítajte si príbehy o nevšednom úkryte vodcu robotov v Ružomberku, sprisahaní kyborgov, nevšedných starostiach mladého manželského páru so strojom času, zlodejine na luxusnom vesmírnom krížniku, či o galaktickom zachraňovaní čistoty ľudskej rasy nielen pred mimozemšťanmi, ale najmä pred „vlastnými“. Ako bonus prinášame úryvok z postapokalyptického románu, ktorý sa ešte len chystá na vydanie.